Javorníky sa nachádzajú v severozápadnej časti Slovenska. Tvoria západnú časť Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Pohorie Javorníkov tvoria podcelky Nízke Javorníky, Turzovská vrchovina a sčasti aj Moravsko - sliezske Beskydy. Podrobnejšie sa budeme venovať Nízkym Javorníkom a Turzovskej vrchovine. Hranicu na JZ od Žiliny tvorí rieka Váh, odtiaľ potok Biela voda až do Lyského priesmyku. Na Z ohraničuje územie rieka Senica, pretekajúca cez obce Lužná, Leskovec a Ústí a ústiaca do Hornej Bečvy. Horná Bečva je hraničnou riekou na S od Ústí po Makovský priesmyk. Hranica ďalej prebieha po hrebeni cez sedlo Bumbálka, Korytovo (881 m), Čudácka (827 m), Súľov (903 m), Malý Polom (1 061 m), Velký Polom (1 067 m). Odtiaľ vedie do údolia Kysuce cez obce Raková, Staškov a Turzovka. Z Turzovky ďalej do sedla Semeteš cez Veľké Rovné až po rieku Váh .
 
 
 
 
   
   

Javorníky, priľahlé kotliny a hory patria do mierne teplej oblasti a postupne so zvyšujúcou sa nadmorskou výškou prechádza do chladnej oblasti. Najteplejšie sú na juh orientované svahy Javorníkov. Severné a náveterné západné svahy s väčšou nadmorskou výškou majú prírodné podmienky drsnejšie. Širšie vegetačné obdobie (priemerné denné teploty 5°C a vyššie trvá na podhorí Javorníkov 200 - 220 dní, na hrebeňoch a rázsochách vybiehajúcich z hlavného hrebeňa 180 - 200 dní a v najvyšších polohách iba 140 - 180 dní. Obdobie s priemernými dennými teplotami 15°C a vyššími (teplotné určené letné obdobie) v údoliach trvá 50 - 100 dní, v hornatej časti 1 - 50 dní a v najvyšších polohách sa takéto priemerné teploty nezaznamenali .
Priemerný úhrn zrážok za rok je najnižší v údoliach - 700-800 mm, s narastajúcou výškou stúpa až na 1000 - 1200 mm na hrebeňoch. Rozloženie zrážok na ročné obdobia je pomerne rovnomerné. Počet dní so snehovou pokrývkou je v údoliach 60 - 80, v údolí Kysuce 80 - 100 a na hrebeňoch 100 - 140 dní. Prevládajúcimi vetrami oblasti sú severozápadné vetry.

 
 
 

I

II

III

IV

V

VI

VII

VIII

IX

X

XI

XII

ROK

47

42

41

53

77

96

97

94

63

60

57

49

776

priemerné úhrny zrážok v mm (1951 - 1980)
 
 
   
   
Javorníky patria k západnému úseku Magurského flyša. Po vyvrásnení vnútorných karpát sa na ich vonkajšom okraji vytvorila rozsiahla prehlbenina, v ktorej sa počas paleogénu usadili mohutné až niekoľko stoviek metrov hrubé súvrstvia pozostávajúce z ílovcov, pieskovcov a zlepencov. Prevažnú čast územia buduje vnútorná jednotka flyšového pásma - magurský príkrov. Okrem magurského príkrovu sa na geologickej stavbe územia podieľa sliezky príkrov, ktorý na Slovensko zasahuje až do okolia Klokočova. Je tu zastúpený istebnianskymi vrstvami vrchnokriedového veku s mohutnými ílovcovo-pieskovcovo-zlepencovým súvrstvím, vo vyšších polohách s pestrým exotickým materiálom (horninami neznámeho pôvodu), miestami s nápadnou guľovitou odlučnosťou.
Bradlové pásmo sa na území nachádza iba severne od Dolnej Maríkovej. Tvoria ho dve malé bradielka stredno triasových sivých dolomitov a mladších červenohnedých hľúznatých vápencov, slieňov, zlepencov a pieskovcov.
Flyšové pásmo
Horniny flyšového pásma vznikali v hlbokom mori, zo zvírenia nespevneného úlomkovitého materiálu, hromadiaceho sa na jeho dne. Tento sa v podobe kalových prúdov dostával do centrálnych častí panvy, kde sa ukladal a spevňoval. Tak sa usadil mohutný komplex (5 až 7 km), v ktorom sa mnohonásobne striedajú najmä ílové bridlice, pieskovce a zlepence vo vrstvách rôznej hrúbky (od niekolkých cm do niekoľko desiatok metrov).
Všetky jednotky flyšu boli na konci paleogénu a v neogéne zvrásnené a presúvané na sever v podobe príkrovov. Flyš je chudobný na skameneliny. Na vrstevných plochách sú časté stopy po pohybe organizmov a materiálu na morskom dne - hieroglyfy . K zaujímavostiam flyšového pásma patria kamenné gule pri osade Megoňky a Klokočovské skálie zo zlepencov a pieskovcov v okolí Čadce a Turzovky. Flyšové pásmo sa tu vyznačuje aj ojedinelým výskytom ropy malej výdatnosti kde sa na povrch dostáva pri obci Korňa.
Bradlové pásmo
Bradlá sú skalné útvary z najmä druhohorných (jura a spodná krieda) vápencov, veľkosti od niekoľko metrov do niekoľko km. Vyčnievajú z mäkších ílovitých a slienitých hornín vrchnej kriedy a paleogénu, ktoré tvoria zníženiny medzi nimi. Aj napriek tomu sa tu zachovalo množstvo skamenelín amonitov a belemnitov.

 
 
 

 
 
   
   

Hydrograficky patrí územie povodiam dvoch riek, Váhu a Moravy. Prevažnú časť oblasti odvodňuje Váh so svojím najvýznamnejším prítokom Kysuca (ich sútok je pri Budatínskom zámku pri Žiline. Kým do Kysuce sa z Javorníkov vlievajú zväčša iba neveľké horské potoky (Neslušanka, Rudinský potok), do Váhu ústia pomerne dlhé horské potoky prameniace až pod hrebeňom Javorníkov (Dlhopoľka, Rovnianka, Petrovička, Štiavnický potok a ďalšie.)
Keďže geologická stavba územia (nepriepustné ílovité vrstvy) neposkytuje mmimoriadne predpoklady pre väčšiu akumuláciu vôd, výdatnosť prameňov, aj keď početných, je pomerne malá. Pramene sú zváčša puklinové, vrstvové, suťové a druhotne suťové. V bradlovom pásme je podobná situácia. Vodnatosť tokov a často aj výdatnosť prameňov je závislá na množstve zrážok v oblasti a schopnosti prostredia zrážky zachytiť. Rozdrobenosť lesných plôch i odstraňovanie protieróznej zelene na poľnohospodárskych územiach spôsobujú vysoký odtok, časté prívaly a značne rozkolísaný vodný režim tokov.
Z významných minerálnych prameňov možno spomenúť hlavne výdatný prameň studenej alkalickej slanej jódobrómovej kyselky v Nimnici. Objavený bol pri stavebných prácach na vodnej nádrži Nosice. Mierne pramene sírovodíkových vôd sú na celom flyšovom pásme. Majú charakteristický plytký obeh a zväčša len malú výdatnosť.

 
 
     
    Rieka Kysuca sa významne podieľa na odvodňovaní územia Javorníkov.   Pomerne častý výskyt prameňov sa však nevyznačuje veľkou výdatnosťou.
   
     
    V podsvahových depresiách je možné sledovať akumuláciu vody v podobe drobných močiarov, alebo slatín, často nie plošne veľmi významné.   Horské potoky výrazne modelujú krajinu, časté prívalové vody rýchlo opadávajú.
 

 

Copyright Peter Bielik 2005